V záujme zlepšenia funkčnosti webovej stránky, zlepšenia vášho zážitku pri jej používaní a s cieľom ponúknuť vám nové produkty a služby, používa naša stránka súbory cookies. Prezeraním našich stránok predpokladáme, že súhlasíte s používaním súborov cookies. Viac informácií

Historické záhrady pri zámku v Holíči

Pred obnovou:

Po obnove:

Autor fotografií: archív mesta Holíč

Príbeh

História mesta Holíč, ktoré sa nachádza v regióne Záhorie na hranici s Českou republikou, siaha až do čias kultových kameňov – menhirov. Najväčší hospodársky rozmach dosiahlo mesto v období neskorého baroka, keď holíčsko-šaštínskemu panstvu a mestu vládol František Štefan I. Lotrinský a Mária Terézia. Ich stopy sa zachovali dodnes, a to v podobe ich letného sídla Holíčskeho zámku s rozsiahlym barokovým areálom, dvoch rímskokatolíckych kostolov prestavaných do barokovej architektúry, dvoch kaplniek a v neposlednom rade barokovej sýpky, ktorá svojmu účelu slúži do súčasnosti. Všetky historické pamiatky sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Habsburgovci, znárodnenie, ale aj škola

Holíčsky zámok s areálom prešiel mnohými životnými míľnikmi. Po roku 1918, keď bol zámok znárodnený cisársko-kráľovskému rodu Habsburgovcov, sa stal nepohodlnou kultúrnou pamiatkou a bol vyrabovaný. Zo zámku boli odvezené cenné artefakty do Maďarska a Rakúska. Časť z nich bola rozkradnutá. Zanikli zámocké barokové záhrady a zostali zachované len prístupové gaštanové aleje.
V 30. rokoch 20. storočia slúžil zámok ako škola. Podmienky na výučbu však boli nevyhovujúce a škola bola na zámku zrušená. Zámok prešiel niekoľkými fázami rekonštrukcie, ktoré však v konečnom dôsledku napáchali viac škody ako úžitku. V hlavnej budove zámku bola zničená štuková výzdoba a vzácne fresky. Areál zámku sa postupne devastoval. Zanikli dva chovné zámocké rybníky. Prvým bol rybník pre chov bobrov, tzv. Bobrí rybník, druhým chovný rybník pre pstruhy. Na ich miestach sa vybudovalo socialistické sídlisko a materská škôlka. O ďalšej histórii zámku sa veľa nevie. V časoch socializmu sa tu nachádzal sklad nábytku, depozitár SNM a tiež sušiareň tabaku. Areál zámockých záhrad bol pre verejnosť uzatvorený a pustol.

Delimitácia priniesla nádej, nedostatok financií a súkromné vlastníctvo ju pochovalo

V 90. rokoch 20. storočia bol zámok delimitovaný a prešiel do rúk mesta. Jeho vtedajšie vedenie malo so zámkom veľké plány, ktoré však zabrzdil nedostatok finančných prostriedkov. História Holíčskeho zámku s areálom sa tak nedočkala svojho znovuzrodenia. Zámok bol dokonca odpredaný do súkromných rúk, a to bol začiatok jeho konca. Pre nesplácanie úveru firmou, ktorá ho založila v prospech banky, následne prepadol banke, ktorá ho cez realitnú spoločnosť ponúkala na predaj. Zámok s areálom bol po celý tento čas pre verejnosť neprístupný.

Mesto po desaťročiach zámok opäť sprístupnilo verejnosti

Pre zámok bol kľúčový rok 2007. Presne v tom čase ho do svojho vlastníctva spolu s celým areálom odkúpilo mesto v žalostnom stave. Zámocké barokové záhrady neboli pod náletom drevín a kríkov ani vidno, zámocké vodné valy a zámocký rybník boli celé zarastené šáchorom a nefunkčné. Nefunkčný bol aj mlynský náhon, ktorý zásoboval rybník a zámocké vodné valy vodou z rieky Chvojnica. Prvé kroky mesta, ktoré sa ho rozhodlo postupne revitalizovať, viedli k vyčisteniu zámockých barokových záhrad, obnoveniu funkcie zámockého rybníka a vyčisteniu a sfunkčneniu zámockých vodných valov. V roku 2008 už bol areál so zámkom sprístupnený širokej verejnosti a obyvatelia mesta Holíč, ako aj široká verejnosť mohli konečne po desaťročiach nahliadnuť do priestorov zámku a navštíviť zámocké barokové záhrady. V roku 2012 bolo v hlavnej budove zámku zriadené Mestské múzeum a galéria. Zrekonštruovaná bola jedna z hospodárskych budov a jej priestory sa zmenili na zámockú vináreň. Obnovou prešlo aj jedno zo štyroch bastiónových opevnení. Zámocký rybník sa stal chovným rybníkom pre ryby a podarilo sa tak obnoviť jeho pôvodnú funkciu. Zámocké vodné valy poskytujú širokej verejnosti možnosť člnkovania okolo celého zámku. V zime sa zasa menia na klzisko.

História píše ďalšie príbehy

Príbeh má aj ďalšie pokračovanie. Žijeme v roku 2021 a zámok s areálom najmä vďaka eurofondom, štátnym dotáciám, ale v neposlednom rade aj finančným prostriedkom mesta Holíč nadobúda čoraz reálnejšie kontúry. V areáli zámku vznikla Bylinková záhrada, ktorú ročne navštívi viac ako 4 000 ľudí, ponúka relax, oddych a vôňu takmer 30 druhov liečivých bylín. Čo to z byliniek si môže návštevník odniesť domov alebo sa osviežiť drobným ovocím priamo v záhrade. Na Bylinkovú záhradu nadväzuje ovocný sad.
V posledných rokoch sa podarilo mestu niekoľko významných investícií, ktoré smerovali do areálu zámku. Jednou z nich bola aj rekonštrukcia a záchrana ďalšej z hospodárskych budov zámku, tzv. Tabačiareň, ktorá bola nedokončená a chátrala. V súčasnosti ju mesto využíva na kultúrno-spoločenské účely a môžete si v priestoroch jej kaviarne vypiť chutnú kávu, dať si dobrý zákusok alebo sa osviežiť príjemným nápojom na letnej terase. Čiastočnou rekonštrukciou prešla aj hospodárska budova tzv. Koniarne, ktorá bola v dezolátnom stave. Rovnako sa podarilo zrekonštruovať aj tretiu hospodársku budovu, kde vznikli výstavné a galerijné priestory Mestského múzea a galérie v Holíči. Na svoju rekonštrukciu čakajú ešte dve hospodárske budovy a hlavná budova Holíčskeho zámku.
Zachrániť sa podarilo aj juhovýchodný bastión, ktorý sa vplyvom silných dažďov a neodbornej rekonštrukcie zo 70. rokov 20. storočia zrútil. Jeho obnove pomohli finančné prostriedky z EHP a Nórske fondy. V juhovýchodnom bastióne vznikla exteriérová expozícia Mestského múzea a galérie v Holíči.

Obnova pre budúce generácie

Vráťme príbeh znova do záhrad, aj keď všetko spolu súvisí. Jeden úspech strieda druhý a obnovuje sa dielo, ktoré zostane budúcim generáciám.
Po Bylinkovej záhrade vzniká v roku 2019 ucelený komplex zámockých barokových záhrad. Na lúke, ktorá bola nevyužívaná, vznikajú nové mlatové chodníky a komunikácie, nová výsadba trvalkových záhonov, nové stromoradie. Osadzuje sa osvetlenie a mobiliár pre návštevníkov. Do zámockého rybníka ústia dve drevené móla a vytvárajú náučný vodný chodník, ako sme ho nazvali. Stávajú sa vyhľadávaným objektom fotografov, ale aj svadobčanov a širokej verejnosti. V areáli sa nachádzajú detské ihriská a diela, ktoré sú výsledkom rezbárskeho sympózia. Návštevníci a turisti sa môžu v záhradách poprechádzať každý deň bez obmedzenia. Bylinková záhrada má obmedzenú prevádzku a je otvorená od apríla do októbra. V zámku a jeho areáli sa koná prevažná väčšina kultúrno-spoločenských akcií mesta, ako sú Tereziánske dni, Farmárske trhy či Zámocké pivné slávnosti.
Príbeh Holíčskeho zámku s areálom ani zďaleka nekončí, bude písať ďalšiu históriu, prejde ďalšími míľnikmi svojho života. Faktom je, že tento významný priestor je súčasťou barokovej krajiny, ktorá sa dotýkala aj obce Kopčany, ktorá svojím barokovým žrebčínom a tzv. Kačenárňou dotvárajú tento významný priestor.
Zachovajme preto tieto významné historické pamiatky pre budúce generácie a nadviažme na hospodársky rozmach, ktorý sa bravúrne podaril panovníkovi F. Š. Lotrinskému a jeho manželke Márii Terézii.

Ing. Katarína Turečková, vedúca oddelenia regionálneho rozvoja a dotačnej politiky mesta Holíč

Realizácia

Metodik obnovy: Mesto Holíč , KPÚ Trnava
Autor projektovej dokumentácie Bylinková záhrada: Ateliér Krejčiříkovi s.r.o. Valtice
Partner projektu: Průvodce parkem o.z. Valtice
Realizácia Bylinkovej záhrady: A-Z záhrady s.r.o. Holíč
Autor projektovej dokumentácie Zámockých záhrad: AND architektonický ateliér s.r.o. Praha
Realizácia zámockých záhrad: Dryada Garden s.r.o. Oravské Veselé
Realizácia: 2019

Vlastník

Mesto Holíč