V záujme zlepšenia funkčnosti webovej stránky, zlepšenia vášho zážitku pri jej používaní a s cieľom ponúknuť vám nové produkty a služby, používa naša stránka súbory cookies. Prezeraním našich stránok predpokladáme, že súhlasíte s používaním súborov cookies. Viac informácií

Kubínyiovský kaštieľ vo Vyšnom Kubíne

Ocenenie Fénix získal v súťažnej kategórii: Špeciálna cena za výnimočný počin záchrany národnej kultúrnej pamiatky – za mimoriadny počin vlastníka pri reštaurátorskej obnove a sprístupnení národnej kultúrnej pamiatky pre verejnosť.

Pred obnovou:

Po obnove:

Autori fotografií: Pavol Kozáčik, Igor Kupčo

Príbeh

Kaštieľ vo Vyšnom Kubíne vznikol v 70. rokoch 18. storočia prestavbou staršej renesančnej kúrie zo 17. storočia. Stavebníkom bol Jozef IV. Kubínyi, riadny podžupan Oravskej stolice a cisársko-kráľovský radca. Predpokladáme, že motívom mohla byť snaha vytvoriť adekvátne priestory pre jeho manželku Amáliu Františku de Adda, ktorá pochádzala zo severotalianskeho rodu, ktorý podnikal v Uhorsku v banskom priemysle. Je rovnako veľmi pravdepodobné, že prestavbu kúrie financoval prevažne z jej veľkého vena. Do druhej svetovej vojny objekt obýval Július Kubínyi s manželkou. Po roku 1948 prichádza zoštátnenie majetku a v kaštieľskom areáli sa usídlilo Jednotné roľnícke družstvo a okresná plemenárska stanica. V roku 1974 pripadol kaštieľ Okresnej pamiatkovej správe Dolný Kubín a v 80. rokoch sa začala, tu jeho obnova postupmi a materiálmi zodpovedajúcimi danému obdobiu. Záver 20. storočia priniesol viaceré zmeny areálu. Strešná krytina bola v havarijnom stave, do kaštieľa zatekalo, bol extrémne zavlhnutý (na niektorých miestach až po úroveň korunnej rímsy) a prejavovali sa na ňom aj vážne statické poruchy.

Dôstojná obnova hodná 21. storočia

Prvá dekáda 21. storočia priniesla kaštieľu novú nádej na jeho obnovu a dôstojné využitie. Jedným z prvých realizovaných krokov v rámci obnovy bola výmena dožitej strešnej krytiny a jej nahradenie novým šindľom z červeného smreku. Nasledovala dôkladná príprava komplexnej pamiatkovej obnovy realizáciou pamiatkových výskumov. Pred obnovou v 80. rokoch 20. storočia boli realizované čiastkové pamiatkové výskumy, ale ich závery a zvolená metodika boli nedostatočné. Krajský pamiatkový úrad Žilina preto rozhodol o nutnosti uskutočniť revízne výskumy. Architektonicko-historický výskum realizovala Mgr. Kristína Zvedelová, PhD., a reštaurátorský výskum Mgr. art. Rudolf Boroš. V súvislosti s plánovanou realizáciou zemných prác bol predpísaný tiež archeologický výskum. Tejto úlohy sa zhostil AÚ SAV Zvolen Mgr. Ján Beliak, PhD. Nové poznatky zo stavebnej histórie kaštieľa dopĺňali nálezy archeologického výskumu a predovšetkým unikátne nálezy maliarskej výzdoby klenieb z tereziánskeho obdobia. Táto výzdoba pokrývala takmer všetky klenby kaštieľa. Výskum identifikoval jej časti aj na fragmentoch fabiónovej rímsy dvoch plochostropých salónov, ktorých doskový záklop spolu s omietkovou vrstvou bol nenávratne zničený pri obnove v 80. rokoch. Zachovaná maľovaná výzdoba klenieb bola výrazne poškodená hustým pekovaním, ktoré bolo súčasťou prác na obnove v 80. rokoch ako príprava na aplikáciu novej cementovej omietkovej vrstvy. Bohatosť výzdoby menších priestorov kaštieľa otvára priestor našej fantázii, aká mohla byť výzdoba najväčšej sály kaštieľa. Vo fáze „hrubých“ stavebných zásahov bolo nutné staticky stabilizovať základy kaštieľa. Najväčšie statické problémy sa prejavili na nárožných vežiach, ktoré sa v dôsledku podmáčania terénu začali odchyľovať od blokovej časti stavby. Z dôvodu odstránenia extrémnej vlhkosti v murivách kaštieľa boli odstránené všetky vrstvy omietok na báze cementu. Vybúrané boli aj nášľapné vrstvy podlahy a realizovaný systém odvetranej podlahy IGLU systémom.

Výnimočné nálezy určili smerovanie budúcnosti kaštieľa

Výnimočné nálezy v kaštieli spôsobili zmenu pôvodného zámeru vlastníka pamiatky na jej budúce využitie. Manželia Kozáčikovci sa síce nevzdali myšlienky využívania kaštieľa a celého areálu v oblasti turizmu, hoteliérstva a gastronómie, ale všetky požadované funkcie, ktoré by mali negatívny vplyv na kaštieľ, presunuli do hospodárskeho objektu – maštale. Bloková stavba v kaštieľskom areáli pochádza z 19. storočia a nie je pamiatkovo chránená. Jej plošná a dispozičná veľkorysosť dokázala prijať po adaptácii technické zázemie celého areálu, reštauračnú kuchyňu, samotnú reštauráciu využiteľnú ako veľkoplošnú sálu, recepciu hotela, wellness a poskytla aj možnosť využiť podkrovné priestory na ubytovanie. Kamenné murivo bolo prácne očistené od vrstvy asfaltu, aby mohlo byť následne prezentované ako režné pohľadové murivo. Stropné trámy zostali zachované. Pôvodné dverné otvory maštale boli vyplnené veľkými oknami bez členenia. Práve cez tieto veľkoplošné okná je možné pozorovať kaštieľ ako najdôležitejší objekt areálu. Čierne krídlo uprostred reštaurácie je jedinou kubínyiovskou akvizíciou. Samotný kaštieľ sa stal ako klenot najcennejším exponátom celého areálu. Komplexne reštaurované omietkové povrchy interiéru prezentujú v autentickej podobe renesančné gletované povrchy staršej blokovej kúrie zo 17. storočia a tereziánske stropné maľby s iluzívnou architektúrou, otvorenými priehľadmi, bohatosťou ornamentálnej a florálnej výzdoby a výraznej žiarivej farebnosti. Klenba v kaplnke zobrazuje jedinú figurálnu kompozíciu – Najsvätejšiu Trojicu. Autenticky zachované originálne prvky obnovené a reštaurované na vysokej kvalitatívnej úrovni dopĺňajú analogické rekonštrukcie parketových podláh, dverných a okenných výplní, kachľových pecí atď. Interiér je zariadený historickým starožitným nábytkom, ktorý dokonale akcentuje pôvodné architektonické a výtvarné riešenie kaštieľa.

Súčasný vlastník, sprievodca históriou kaštieľa

Z pôvodného kubínyiovského zariadenia kaštieľa sa nepodarilo získať žiaden iný artefakt ako čierny klavír, ktorý je dnes po generálnej obnove dominantným a funkčným prvkom Reštaurácie Amália v bývalej maštali. Stavebná obnova Kubínyiovského kaštieľa vo Vyšnom Kubíne, ktorú realizovali manželia Tatiana a Pavol Kozáčikovci, patrí k unikátnym akciám. Jej unikátnosť spočíva nielen v mimoriadnej kvalite obnovy, ale predovšetkým v prístupe vlastníka k historickému objektu a celému areálu. Po náleze maliarskej výzdoby stropov kaštieľa vlastníci sami od seba promptne zmenili koncepciu svojho zámeru a rozhodli sa reštaurovať kaštieľ ako najcennejšiu časť, ktorá nebude zaťažená žiadnymi prevádzkami podobného typu ako reštaurácia, kuchyňa, nutné sociálne zázemie atď.
Kaštieľ je ako muzeálny exponát, kde dnes návštevníkov hotela a verejnosť sprevádza počas komentovaných prehliadok jeho vlastník. Približuje im komplikovaný priebeh stavebnej obnovy a najmä vzrušujúci príbeh objavenia a následného reštaurovania jedinečných a na Orave vskutku jediných stropných malieb z neskoršieho tereziánskeho obdobia okolo roku 1770. Ponúka pohľad do zreštaurovaného priestoru a detail klenby s iluzívnymi architektonickými prvkami. V každodennej praxi pamiatkovej starostlivosti nie je samozrejmosťou vlastník, ktorý sa snaží pochopiť historický objekt a rozpoznať jeho hodnoty. Vlastník, pre ktorého je pamiatkar partnerom, nie nepriateľom či súperom v spoločnom úsilí. Nie je bežné, aby vlastník sám od seba preferoval použitie tradičných vápenných materiálov, prírodného kameňa, starého dreva, dbal na kvalitu remeselnej práce a detailov. Výhodou obnovy celého kaštieľskeho areálu bola skutočnosť, že nebola hnaná krátkymi termínmi grantových schém. Vlastníci tak mali dostatok času premyslieť každý jeden detail. Či už išlo o neviditeľný technický, alebo akýkoľvek iný detail, ktorý by mohol narušiť vizuálny a emocionálny zážitok z tohto jedinečného miesta. Najväčší salón kaštieľa je jednou z dvoch sál s plochými stropmi. Z pôvodnej maliarskej výzdoby sa zachovali len fragmenty na fabiónovej rímse. Pôvodný strop bol, bohužiaľ, odstránený bez zdokumentovania v 80. rokoch 20. storočia.
Obnova Kubínyiovského kaštieľa vo Vyšnom Kubíne, adaptácia pôvodného hospodárskeho objektu maštale na nové využitie, revitalizácia celého zdevastovaného areálu a oživenie historickej pamäti na významný miestny rod Kubínyi, ale aj kvalitná realizácia reštaurovania tereziánskych stropných malieb a ich následná prezentácia v interiéroch obnoveného kaštieľa, na to všetko sa dnes upriamuje pozornosť návštevníkov pri komentovaných prehliadkach. Predmetné maľby predstavujú jedinú dosiaľ známu výtvarnú realizáciu v profánnom prostredí na Orave s výnimkou hradu. Táto reprezentatívna výmaľba dokladuje snahu Jozefa IV. Kubínyiho o transfer vysokého dvorského umenia aj do okrajových oblastí kráľovstva – do jeho najsevernejšej župy.

Realizácia

Metodik obnovy: Vladimír Majtan, KPÚ Žilina
Investor: manželia Pavol Kozáčik a Tatiana Kozáčiková
Archeologický výskum: Ján Beliak
Architektonický výskum: Kristína Zvedelová
Stavebné a remeselné práce: J.P.V.K SROS s.r.o Dolný Kubín
Interiérové a exteriérové návrhy: Pavol Kozáčik a Tatiana Kozáčiková
Reštaurátorské práce: Rudolf Boroš
Realizácia: 2010 – 2019

Vlastník

Kozáčik Pavol s manželkou Tatianou