V záujme zlepšenia funkčnosti webovej stránky, zlepšenia vášho zážitku pri jej používaní a s cieľom ponúknuť vám nové produkty a služby, používa naša stránka súbory cookies. Prezeraním našich stránok predpokladáme, že súhlasíte s používaním súborov cookies. Viac informácií

Kúria a záhrada v Koniarovciach

Pred obnovou:

Po obnove:

Autori fotografií: Zuzana Zerdahelyi, Tomáš Lupták

Príbeh

Počiatky pôvodného objektu kúrie vybudovanej rodom Batthyány de Geresgál je možné datovať do druhej tretiny 18. storočia. Po požiari v roku 1825, pri ktorom obec vyhorela, došlo k jej poškodeniu a v areáli bol postavený ďalší nový objekt. Okolo polovice 19. storočia dal vtedajší vlastník Adolf von Hohenstögh spojiť tieto dva samostatné objekty do jedného celku. S touto neoklasicistickou prestavbou kúrie do tvaru L a novovybudovaným portikom súviselo aj vybudovanie okrasnej záhrady s výhľadom na rieku Nitru a malej kaplnky v jej juhovýchodnom rohu. Súčasťou pôvodného areálu boli aj dnes už neexistujúce budovy majera a skleníka. V roku 1884 sa vlastníkom objektu stáva Jakob Leopold Siebert, pochádzajúci z Hadamaru v Prusku. Nový vlastník vykonal ihneď po získaní kúrie ďalšie stavebné úpravy na objekte. V rokoch 1903 – 1905 dal ako dar svojmu švagrovi Leopoldovi Siebertovi bolívijský konzul Felix Bischoff žijúci v Duisburgu prebudovať pôvodnú okrasnú záhradu. Inšpirovať sa dal záhradou pri vile Monrepos v Geisenheime, ktorú často navštevoval. Z pôvodnej staršej koncepcie záhrady zostal zachovaný len centrálny kruh. Bola vytvorená nová štruktúra chodníkov, vysadené dodnes existujúce buxusové partery a botanicky vzácne dreviny, kaplnku prestavali na filagóriu.
Počas druhej svetovej vojny bol objekt najskôr obsadený nemeckým vojskom, ktoré si v jeho priestoroch vytvorilo štáb. Cez niektoré časti okrasnej záhrady boli vykopané obranné zákopy. V roku 1945 pri prechode frontu bol objekt ostreľovaný a neskôr aj dobytý ruskými vojskami, ktoré si v jeho priestoroch vytvorili štáb a poľnú nemocnicu. V tomto období vznikli na objekte a jeho zariadení výrazné škody. Až do roku 1946 vlastnili objekt dedičia Jakoba Leopolda Sieberta. Aj po zoštátnení majetku mohli naďalej žiť v podnájme v dvoch miestnostiach kúrie. Do ostatných miestností boli postupne nasťahované iné rodiny. Niektoré z týchto osôb žili v objekte až do konca 70. rokov. Napriek snahe pôvodných vlastníkov opraviť vojnou poškodený objekt, z dôvodu ich obmedzených možností ako podnájomníkov, postupne chátral. Vďaka ich úsiliu sa aspoň čiastočne podarilo zachovať centrálnu časť historickej záhrady, väčšina plochy však zarástla kríkmi a náletovými drevinami. Nový vlastník „obec“ nijakým spôsobom do opráv, prípadne údržby objektu neinvestoval, organizovaním obecných zábav v jeho priestoroch stav ešte zhoršoval.
V roku 1992 požiadala posledná žijúca členka rodu Siebert v rámci reštitúcií o navrátenie rodinného majetku. Bolo jej vydané reštitučné rozhodnutie, ktoré sa však obec rozhodla neakceptovať. Skoro 10-ročné súdne spory spôsobili ďalšie výrazné zhoršenie stavu objektu. Počas tohto obdobia bol objekt kúrie a historickej záhrady v roku 1993 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Napriek prebiehajúcim súdnym sporom požiadala pani Siebertová už v roku 2001 o povolenie na začatie opráv objektu, ktorý bol v tom čase už v havarijnom stave. Vysoký vek, zdravotný stav a finančná náročnosť obnovy objektu ju priviedli k rozhodnutiu predať ho súčasným vlastníkom.
Cieľom celkovej obnovy objektu kúrie, priľahlých hospodárskych objektov, drobnej záhradnej architektúry, ako aj historickej okrasnej záhrady bolo prinavrátiť im ich pôvodný charakter. Práce boli vykonávané postupne podľa finančných možností majiteľov bez použitia dotácií fondov, svojpomocne, prípadne za pomoci miestnych živnostníkov.

Realizácia

Spracovateľ súťažného projektu: Jozef Žiak
Miestne príslušný KPÚ: okrasná záhrada – KPU Nitra, Ulrychová Darina, Ing. CSc.; Kúria – KPU Nitra pracovisko Topoľčany, Jurišová Anna

Realizácia: 2002 – 2017

Vlatník

Zuzana Zerdahelyi s rodinou