Mobiliár Kostola všetkých svätých v Bytči

Pred obnovou:

Po obnove:

Príbeh

Od roku 2006 v interiéri Kostola Všetkých svätých v Bytči prebiehalo reštaurovanie barokového sakrálneho mobiliáru – hnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Reštaurovanie realizoval Akad. soch. Dušan Hagara v spolupráci s Mgr. art. Igorom Hovoričom, Akad. mal. Jaroslavom Solárikom, Akad. mal. Miroslavom Šurinom.

Kostol Všetkých svätých v Bytči bol postavený v polovici 15. storočia na mieste staršieho objektu z konca 13. storočia. Súčasnú základnú dispozíciu a mobiliár získal, pôvodne gotický kostol, počas neskorších prestavieb. Dnešný exteriérový vizuál kostola s vežou a prístavbami vytvoril v rokoch 1937-1938 Milan Michal Harminc.

Hlavný oltár Všetkých svätých dal postaviť pri obnove interiéru v roku 1696 bytčiansky rodák, biskup Andrej Matúšek (nachádza sa na ňom jeho erb). Etážový ranobarokový oltár s bohato riešenou oltárnou architektúrou je kvalitnou maliarskou, rezbárskou a sochárskou prácou, pravdepodobne domácej dielne, reprodukujúcej vyspelejšie vzory európskeho baroka, bez doloženého autorstva. Výskum potvrdil, že oltár bol zúžený a bohatá sochárska zložka nepochádza z jedného obdobia.

Bočný oltár Panny Márie v roku 1745 kostolu daroval bytčiansky farár Mikuláš Hudek. Neskorobarokový stĺpový oltár s bohato riešenou oltárnou architektúrou je kvalitnou maliarskou, sochárskou a rezbárskou prácou. Autorstvo nie je doložené, ide pravdepodobne o produkciu domácej dielne. V prípade oltárneho obrazu je archívne doložené meno autora Antona Konikoviča, ktorého tvorba sa viaže hlavne k severozápadnému Slovensku. Pôvodná farebná úprava sôch je monochrómna biela (pollierweiss), lokálne vyzlátená.

Bočný oltár sv. Františka dalo v roku 1763 vyhotoviť bytčianskej Bratstvo tretieho rádu sv. Františka (pri výskume bolo nájdené datovanie 1775). Neskorobarokový stĺpový oltár s bohato riešenou oltárnou architektúrou je kvalitnou maliarskou, sochárskou a rezbárskou prácou. Je pandantom oltára Panny Márie, ktorý vznikol o 20 rokov skôr. Autorstvo nie je doložené, ide pravdepodobne o produkciu domácej dielne.

Kazateľnicu dal v roku 1694 vyhotoviť bytčiansky farár Andrej Ďurný. Ranobaroková kazateľnica so sekundárnym schodiskom je bohato výtvarne riešená s množstvom dekoratívnych a figurálnych prvkov a širokým ikonografickým programom.

Krstiteľnica je zaujímavo riešená s prístennou architektúrou vo forme edikuly, je kalichová so zvonovým vrchnákom a balustrovou nohou. Krstiteľnica je rezbárskou prácou z prelomu 18. a 19. storočia.

Mobiliár bol v roku 1905 kompletne premaľovaný nevhodnými olejovými nátermi v svetlosivom odtieni s tmavosivým mramorovaním, zlátenie bolo prebronzované. Sekundárne zásahy zásadne zmenili autentickú podobu pamiatok. Metodika obnovy bola stanovená tak, aby bol prinavrátený pôvodný výraz, autentické výtvarné kvality a estetické pôsobenie jednotlivých častí mobiliára v jeho primárnej polohe.

Pred začatím reštaurovania mobiliár vykazoval narušený technický stav s úbytkami hmoty, drevo bolo napadnuté červotočom, plesňou, hnilobou, spoje boli uvoľnené. Zapustenie oltárnych architektúr do podlahy spôsobilo deštrukčné pôsobenie vzlínajúcej vlhkosti, čím sa spodné partie úplne degradovali a spôsobili až havarijný stav.

Reštaurovanie sa sústredilo na sanáciu hmotnej podstaty a povrchových úprav pri minimálnom zásahu do originálu, na odstránenie esteticky, technicky a technologicky nevyhovujúcich sekundárnych zásahov, reverzibilnosť a odlíšiteľnosť doplňujúcich zásahov, obnovenie umelecko-historických a esteticko-výrazových hodnôt a tým dosiahnutie požadovanej kvality výslednej prezentácie. Spočívalo v čistení, záchrannej fixáži, odstraňovaní premalieb, petrifikácii, stabilizácii, rekonštrukcii v hmote, tmelení hmoty, doplnení podkladových vrstiev, retuši a rekonštrukcii zlátenia, striebrenia a polychrómie a záverečnej povrchovej úprave.

Odborným reštaurovaním bola súrodému barokovému zariadeniu interiéru kostola so značnou umelecko-historickou hodnotou, výtvarnou a umelecko-remeselnou kvalitou, vo vzájomnom vzťahu i vzťahu k architektúre, prinavrátená jeho pôvodná podoba, čím bol celý interiér po výtvarnej a estetickej stránke značne zhodnotený. Znovuobjavená a reštaurovaním prinavrátená pôvodná delikátna farebnosť posunula vnímanie týchto pamiatok ako pamiatkovo mimoriadne hodnotných umeleckých diel.

Mgr. Jana Piecková, Krajský pamiatkový úrad Žilina

Realizácia

Akad. soch. Dušan Hagara v spolupráci s Mgr. art. Igorom Hovoričom, Akad. mal. Jaroslavom Solárikom, Akad. mal. Miroslavom Šurinom.

Realizácia: 2006 – 2016

Vlastník

Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bytča