Oltár sv. Imricha a socha Madony s dieťaťom z rímskokatolíckeho kostola v obci Senohrad

Pred obnovou:

Po obnove:

Príbeh

Predmetom reštaurovania bol neskorobarokový oltár sv. Imricha z r. k. kostola sv. Imricha zo Senohradu z roku 1768, ktorý sa radí k veľmi hodnotným súčastiam nášho kultúrneho dedičstva neskorogotická socha Madony s dieťaťom z konca 15. storočia, ktorá patrí k jedinečným a vzácnym dielam stredovekého sochárstva na Slovensku pravdepodobne zo spišského okruhu.

Oltár s monumentálnym obrazom sv. Imricha s dekoratívnym rámom s rozmerom 540 × 265 cm sa zachoval pred reštaurovaním v havarijnom technickom stave. Vzhľadom na nevhodné expozičné podmienky pamiatky a výraznú vlhkosť zostala drevná hmota oltára s dekoratívnou rezbárskou a sochárskou výzdobou výrazne deštruovaná drevokazným hmyzom, ktorý deštruoval drevnú hmotu natoľko, že sa úplne narušila statika oltára, rámu a sochárskej výzdoby.

Veľkoplošné plátno obrazu zostalo až na 17. miestach silne perforované, prederavené, zošúchané, zvlnené a veľmi lámavé. Už v minulosti riešili tento havarijný stav plátnovými prelepmi. Naviac bol obraz poškodený požiarom, čím zostala laková a farebná vrstva vytvrdnutá, s krustami, sčernalá a nečitateľná. Oltár a obraz boli v minulosti viackrát nevhodne obnovované a posledný zásah bol vykonaný v roku 1935 Gregorom Josefom z Rožňavy a Vojtechom Vegom, ktorých signatúry boli objavené na zadnej strane oltárneho obrazu.

Cieľom reštaurátorského zásahu bolo nutné zahájiť na pamiatke odborné reštaurovanie, ktorým sa zabezpečila tak hmotná podstata ako i jeho vzácna polychrómia. Svätostánok pôvodne s karuselovým otáčavým systémom zostal disfunkčný, drevná hmota zostala na viacerých miestach popráskaná, rozsušená, miestami konštrukčne uvoľnená a v rezbárskych prvkoch zostala spráchnivela a dolámaná. Pôvodná polychrómia v ružovkastej a svetlo modrastej farebnosti v kombinácii so zlátením a striebrením bola v minulosti premaľovaná troma až štyrmi vrstvami bielej a farebnej olejovej vrstvy, čím sa celkom zmenil pôvodný výtvarný zámer autora.

Všetky sekundárne nevhodné olejové premaľby boli očistené a odstránené, nevhodné voskové tmely boli postupne očistené na pôvodnú farebnú vrstvu. Chýbajúce rezby boli doplnené rezbárskymi rekonštrukciami a polychrómia bola následne vytmelená kriedovým tmelom. Absentujúce prvky (ukradnutá dvojica adorujúcich anjelov s dekoratívnymi volutami svätostánku) boli rekonštruované na základe dochovaných fragmentov a analogického materiálu. Sochy boli odliate do živičnej hmoty a polychrómované, rekonštrukcia dekoratívnych volút bola vyhotovená v lipovom dreve a podľa analógií boli zlátené a polychrómované podľa originálu. Veľkoplošný obraz olejomaľba na plátne sv. Imricha bol rentoalovaný na nové ľanové plátno ručným nažehľovaním na škrobové lepidlo a bol napnutý na nový klinový podrám.

Polychrómia a maľba bola po tmelení a kriedovaní deštrukcií a úbytkov scelená a zjednotená jemnou čiarkovanou a bodkovanou imitatívnou retušou galerijne muzeálnym spôsobom.

Havarijný stav sprevádzal aj neskorogotickú drevenú polychrómovanú sochu Madony s dieťaťom. V minulosti mala viaceré nevhodné zásahy, z ktorých niesla dve až tri sekundárne vrstvy premalieb a lokálnych retuší a sekundárnych voskových tmelov, ktoré devalvovali pôvodný rezbársky rukopis a farebnú autorskú úpravu. Sekundárne zásahy premaľby a hrubé voskové tmely devalvovali jej pôvodnú neskorogotickú rezbu. Z archívnych materiálov sú známe zásahy z roku 1971 bratmi Kotrbovcami a v rokoch 1979 – 1980 sochu reštaurovala Akad. mal. Eva Kaiserová a rezbár  Ľudovít Pisár, kedy boli len čiastočne odstránené olejové premaľby a čiastočne barokizujúca úprava. Drevná hmota bola petrifikovaná, chýbajúce prvky rezby boli doplnené rezbárskymi rekonštrukciami, chýbajúca polychrómia bola vytmelená a následne retušovaná nápodobivou retušou temperovými farbami. Reštaurátorský zásah bol v 90. rokoch 20. storočia neodborne opätovne upravovaný olejovými premaľbami.

Drevená polychrómovaná socha Madony s dieťaťom bola pred reštaurovaním v havarijnom stave zachovania. Socha bola zlým zaobchádzaním poudieraná, zostali poulamované končeky prstov, chýbali atribúty Ježiška, zostali vydrobené lemy šiat a plášťa, línie záhybov a podstavec, polychrómia bola uvoľnená a vypadaná a na tvári Madony a Ježiška viacnásobne premaľovaná. Oči, obočie a pery boli na inkarnáte domaľované hrubou olejovou vrstvou amatérom diletantom, čím socha degradovala vo výraze na amatérsku úroveň.

Havarijný stav drevnej hmoty oltára sochy Madony bol zabezpečený petrifikáciou, obnovením konštrukčného systému na pôvodný kolíkový spôsob a následne rekonštrukciami absentujúcich rezbárskych prvkov. Znehodnotená pôvodná farebná úprava architektúry s iluzívnou mramorážou sochárska výzdoba oltára, ako i veľkoplošný oltárny obraz, olejomaľba na plátne  s monumentálnym zláteným rámom boli po celkovom očistení v deštrukciách scelene a zjednotené tmelením. Následne bola maľba a polychrómia obnovená  nápodobivou a sceľujúcou retušou a zlátením na poliment a mixtion podľa originálu prostredníctvom reštaurátorského interpretačného zásahu tak, aby boli v konečnom výsledku vzácnej pamiatke prinavrátené jej niekdajšie vysoké umelecké a estetické hodnoty. Zlátenie lemov šiat a plášťa a čelenka Madony bolo obnovené na mixtión a poliment. Rekonštruované ríšske jablko v rukách Ježiška dostalo červenú polychrómiu podľa blízkych analógií.

V záverečnej etape bol oltárny celok a socha Madony zabezpečená záverečným lakovaním a estetickou úpravou.

Cieľom reštaurátorského zásahu bolo prinavrátiť pamiatke po odstránení všetkých nevhodných sekundárnych úprav z minulosti ich pôvodné vysoké umelecké a estetické kvality v maximálnej miere. Profesionálnym reštaurovaním bola zabezpečená senohradskému hlavnému oltáru ďalšia optimálna životnosť tak hmotnej podstaty, ako i obnova estetického a umeleckého výrazu hlavného oltára s monumentálnou neskorobarokovou maľbou s dekoratívnym rámom, svätostánkom a so sochárskou výzdobou. Vysoké umelecké a estetické hodnoty boli prinavrátené aj jedinečnej neskorogotickej soche Madony s dieťaťom zo spišského okruhu z konca 15. storočia.

Mgr. Ladislav Zajac
Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv. Imricha v Senohrade

Realizácia

Oblastný reštaurátorský ateliér Bratislava

Pamiatkový úrad SR

Zodpovedný reštaurátor:

Akad. mal. Alexandra Šulíková, ORA Bratislava

Akad. mal. Zuzana Chovanová ORA Bratislava

Mgr. Zuzana Tahy, historik umenia, ORA Bratislava

Metodik akcie Mgr. Peter Kajba, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica

Realizácia: 2014 – 2016

Vlastník

Mgr. Zajac Ladislav
Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv. Imricha v Senohrade