Oltár z Kostola Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v obci Roštár

Pred obnovou:

Po obnove:

Príbeh

Zreštaurovaním neskorobarokového oltára z ev. a. v. kostola v Roštári z prvej polovice 18. storočia, z roku 1724, boli pamiatke prinavrátené jej vysoké umelecké a estetické hodnoty v maximálne možnej miere. Na reštaurátorskej realizácii sa podieľal odborný tím z Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava pod vedením zodpovednej reštaurátorky Alexandry Šulíkovej v časovom období 2012 – 2016.

Hlavný oltár sa zachoval pred reštaurovaním v havarijnom technickom stave. Reprezentačná oltárna architektúra spolu s kazateľnicou tvorí súčasť intaktne zachovaného mobiliáru, ktorý vznikol na objednávku v rovnakej gemerskej rezbárskej dielni. Roštárska oltárna architektúra spolu s kazateľnicou patrí medzi jedinečné sakrálne oltárne architektúry v rámci gemerského okruhu. Svojou bohatou zlátenou rezbárskou a sochárskou výzdobou má veľmi blízku analógiu v ochtinskom a rejdovskom príklade. Jedinečnosť roštárskeho mobiliáru spočíva vo využívaní a uplatňovaní širokej škály dekoratívnej rezbárskej a sochárskej výzdoby s motívmi akantových listov, volút, roziet, rastlinných motív, vinnej révy, mušlí, dekoratívnych stĺpov ap.

Sochárska práca vypracovaná v zľudovenom baroku je dielom miestneho majstra gemerského okruhu. Autorom tabuľovej maľby je levočský majster Gottlieb Krammer z roku 1724, ktorú ju datoval a signoval v dolnej časti.

Vzhľadom na to, že oltár je súčasťou sakrálneho aktívneho kultívneho objektu bola zvolená komplexná rekonštrukcia originálu tak hmotnej podstaty ako i polychrómie. Cieľom reštaurátorského zásahu bola záchrana hmotnej podstaty a polychrómie v plnom rozsahu a tomuto cieľu bola prispôsobená aj metodika a technológia reštaurátorských postupov.

Vyhodnotením sondážneho prieskumu a výsledkami chemicko fyzikálnej analýzy bolo zistené, že drevná hmota a polychrómia oltára so sochárskou a maliarskou výzdobou sa zachovala v havarijnom a vo veľmi zlom technickom stave. Aktívny červotoč napadol drevnú hmotu tak tabuľových malieb ako i sochárskej výzdoby, ktorá sa rozpadávala už pri dotyku a manipulácii. Drevná hmota oltárnej architektúry a sochárskej výzdoby bola výrazne oslabená drevokazným hmyzom, ktorý zanechal na hmotnej podstate množstvo výletových otvorov a mnoho oslabených partií dreviny. Preto sa osobitná pozornosť venovala stolárskym a rezbárskym prácam a zvlášť rezbárskym rekonštrukciám. Rekonštrukcie boli riešené podľa zachovaných analógií a originálov. Zvlášť sa pozornosť upriamila na konštrukčné spevnenie nadstavca oltára, na vyhotovenie drevených výstuži zo zadnej strany bočných dekoratívnych ušníc, ktoré boli v chýbajúcich partiách rekonštruované podľa blízkych analógií. Na sochárskej výzdobe sôch adorujúcich anjelov a Ukrižovaného boli realizované rekonštrukčné detaily článkov prstov rúk a drapérie rúšky. V havarijnom technickom stave zostali zachované aj oltárne obrazy – tabuľové maľby s vypadanou polychrómiou. Vzhľadom na to, že sa pôvodná maľba nezachovala komplexne bola sekundárne v úbytkoch doplnená podkladovými tmelmi s lokálnymi retušami.

Oltárna architektúra bola premaľovaná viacerými celoplošnými premaľbami olejových vrstiev, s pod ktorých bola odhalená pôrodná farebnosť v čiernej v kombinácii sivej iluzívnej mramoráže a so striebrením a zlátením. Sochárska a maliarska výzdoba zostala po odstránení sekundárnych vrstiev vo svojej pôvodnej farebnosti, ktorá sa zachovala relatívne v celistvom stave.

Cieľom reštaurátorského zásahu bolo prinavrátiť pamiatke, po odstránení všetkých nevhodných sekundárnych úprav z minulosti ich pôvodné vysoké umelecké a estetické kvality v maximálnej miere. Znehodnotená pôvodná farebná úprava architektúry, sochárskej výzdoby, ako maliarskej výzdoby bola po celkovom očistení scelená a zjednotená tmelením a kriedovaním. Následne bola maľba reštaurátorskou interpretáciou scelená nápodobivou a rekonštrukčnou retušou.

Zreštaurovaním pamiatky hlavného oltára z ev. a. v. kostola v Roštári sa podarilo reštaurátorke akad. mal. Alexandre Šulíkovej obnoviť pamiatke jej pôvodné jedinečné hodnoty a  fond gemerských pamiatok na Slovensku bol takto rozšírený o ďalší vzácny prírastok kultúrneho dedičstva.

Mgr. František Lompart
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku,

Realizácia

Oblastný reštaurátorský ateliér Bratislava
Pamiatkový úrad SR
Zodpovedný reštaurátor:
Akad. mal. Alexandra Šulíková, ORA Bratislava
Mgr. Art Roman Toth, ORA Bratislava
Mgr. Zuzana Tahy, historik umenia, ORA Bratislava
Metodik akcie Mgr. Jozef Jarkovský, KPÚ Košice

Realizácia: 2012 – 2016

Vlastník

Mgr. František Lompart
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Roštár