Súsošie sv. Trojice v Novej Bani

Pred obnovou:

Po obnove:

Príbeh

Súsošie sv. Trojice sa nachádza pred budovou historickej radnice v Novej Bani. V ústrednom zozname pamiatkového fondu má číslo 1255. V minulosti tvorilo dominantu tzv. Dolného námestia. Medzi chránené umelecko-historické pamiatky bolo zaradené prípisom vtedajšieho Slovenského pamiatkového ústavu v Bratislave v roku 1958 a dňa 15.5.1963 bolo vyhlásené za kultúrnu pamiatku.
Postavené bolo v rokoch 1844 – 1847. Autorom tohto neskoroklasicistického súsošia je Jozef Neuschl, nazývaný aj maďarským prímením Faragó, rodák z Banskej Hodruše. V roku 1844 sa ponúkol pre mesto bezplatne vyhotoviť Trojičný stĺp podľa vlastného návrhu. Vtedy sa začali práce na tomto sochárskom diele, na ktoré bol použitý údajne hájsky ryolit z Novej Bane (architektonická časť) a z Piešťan (sochárske prvky). Na realizácii súsošia sa mesto podieľalo sumou 5 000 zlatých, ktoré boli vynaložené na dovoz, materiál a podobne. Dielo bolo dokončené v marci 1846.

Súsošie vysvätil 8.9.1847 banskobystrický biskup Jozef Rudňanský. O tejto udalosti nám rozpráva novobanská Historia domus nasledovne: „V roku 1847 prišiel do Novej Bane za účelom požehnania sochy sv. Trojice Jozef Rudňanský, biskup banskobystrický, ktorého slávnostne voviedli do mesta 7. septembra. Večer bolo celé mesto nádherne osvetlené. Na Kalvárii horeli grécke ohne a produkovali sa ohňostrojci. Pred farou ušľachtile koncertovala banská hudba. Dňa 8. septembra po birmovke a požehnaní sochy a po hostine okolo 5. hodiny odcestoval (biskup) za veľkého sprievodu do Sv. Kríža.“

Súsošie sv. Trojice v Novej Bani je najväčším a najvýznamnejším zachovaným dielom autora. Nová Baňa sa zrejme po vzore Banskej Štiavnice a Kremnice stala ďalším banským mestom, ktoré sa mohlo takýmto súsoším pochváliť. Novobanské Súsošie sv. Trojice je poprednou prácou svojho druhu z prvej polovice 19. storočia na Slovensku a vychádza z klasicistickej architektúry. Bohato profilovaná architektonická časť je s plastickými sochárskymi prvkami v hlbokom súlade.

Súsošie bolo renovované v roku 1927. Práce realizoval bratislavský rodák, maliar, sochár a návrhár Ľudovít Mack (1876 – 1963), jeden z predstaviteľov slovenského predvojnového a medzivojnového sochárstva. Novobanské Súsošie sv. Trojice doplnil o reliéfny figurálny vlys prebiehajúci v hornej časti stĺpa nad výklenkami so sochami svätých.

K ďalšej oprave kultúrnej pamiatky došlo v 70. rokoch 20. storočia, pričom akad. sochár Ladislav Pollák nahradil originálne súsošie sv. Trojice kópiou.

Súsošie sv. Trojice: na štvorcovej štvorstupňovej podeste so šesťhrannými kamennými stĺpikmi spojenými reťazovými závesmi je osadený podstavec s obvodovou rímsou. V rohoch sú na ňom umiestnené kanelované stĺpy na profilovaných pätkách ukončené akantovými hlavicami. V nikách sú umiestnené kamenné plastiky s kovovými atribútmi. Na južnej strane je plastika sv. Panny Márie, na severnej sv. Heleny, na východnej strane sv. Ladislava a na západnej strane sv. Štefana. Nad nikami vo vlysoch sú osadené reliéfy. Na prednej strane je reliéf Narodenia Pána, na zadnej strane erby s datovaním, na pravej strane Klaňanie sa troch kráľov a na ľavej strane Zvestovanie. Telo stĺpa je ukončené architrávom s vysunutou hlavnou rímsou. Na vrchole pamätníka je umiestnené súsošie sv. Trojice s kovovými atribútmi, v súčasnosti kópia. Originál bol v roku 1981 premiestnený na nádvorie mestského úradu pod prístrešok, kde sa nachádza až dodnes.

Autor kultúrnej pamiatky
Jozef Neuschl – nazývaný aj maďarským prímením Faragó
Je rodákom z Banskej Hodruše. Narodil sa 21.3.1821 ako syn baníka Jozefa Neuschla a Márie, rod. Makrats. Skorá smrť otca a následne nepriaznivá finančná situácia mu znemožnila získať základné školské vzdelanie. Od útleho veku vynikal rezbárskou zručnosťou, ktorá ho v roku 1835 priviedla do učenia k maliarovi Alojzovi Vávrovi do Novej Bane. V jeho dielni nadobudol prvé umelecké znalosti. Po piatich rokoch odišiel do Budapešti, kde strávil kratšiu dobu v ateliéri Štefana Ferenczyho. Ďalšie skúsenosti získal počas práce pre talianskeho majstra M. Cassagrandu, ktorému pomáhal pri výzdobe kostola v Ostrihome. V roku 1844 sa vrátil do Novej Bane s ponukou bezplatného zhotovenia vlastného návrhu Trojičného stĺpa. Mesto svoju vďačnosť autorovi za jeho prácu prejavilo udelením čestného občianstva.
Počas pobytu v Novej Bani vyhotovil J. Neuschl-Faragó i náhrobník novobanského duchovného A. Petyka známy pod názvom „Dobrý pastier“, ktorý bol pôvodne umiestnený na novobanskom cintoríne a je tiež zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenska. Pamiatkový úrad v roku 1979 rozhodol o jeho premiestnení do zbierok múzea, aby sa predišlo jeho poškodzovaniu vplyvom poveternostných podmienok. S prispením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bola kultúrna pamiatka v roku 2007 komplexne zreštaurovaná. Tento náhrobník môžu návštevníci vidieť v stálej expozícii múzea. Tematická ojedinelosť – reliéfne poňatá prírodná scenéria s hlavnou postavou pustovníka – pastiera a ovečiek v popredí – a tiež sila autorovho talentu toto dielo pozdvihujú nad bežnú dobovú schému.

V máji 1846 odišiel do Viedne, kde sa venoval predovšetkým ďalším štúdiám a neskôr do Mníchova. V rokoch 1848 – 49 sa utiahol do ústrania. Určitý čas žil aj v Banskej Štiavnici, odkiaľ v roku 1853 odišiel natrvalo do Levoče. V Levoči sa svojimi portrétnymi kresbami mestskej honorácie vypracoval na čelo dobovej portrétnej kresby na Slovensku. Mal podiel na reštaurovaní slávneho miestneho Chrámu sv. Jakuba a koncom 60. rokov 19. storočia sa stal realizátorom prvého pamätníka revolúcie 1848 na Slovensku. Avšak jeho umelecký prínos nebol docenený ani jeho súčasníkmi, ani nasledujúcou generáciou.
Napriek svojmu talentu a usilovnej práci prežil starobu v hmotnej núdzi, a to aj napriek tomu, že jeho diela boli v roku 1884 prijaté na výstavu Spolku výtvarného umenia v Budapešti a ďalším jeho prácam na zákazku. Posledných 6 rokov svojho života prežil umelec závislý na mestskej podpore, v biede umrel v Levoči 27.3.1895 krátko po dovŕšení 74. roku života.

Návrh na reštaurovanie

Mesto Nová Baňa dalo v priebehu roka 2012 spracovať reštaurátorský prieskum. Správu z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie predmetného Súsošia sv. Trojice v Novej Bani vypracovali reštaurátori Mgr. Igor Hovorič a akad. sochár Dušan Hagara. Doplnok k návrhu vypracoval autorský kolektív reštaurátorov Mgr. art. Róbert Illéš, Mgr. art. Štefan Kollár a Mgr. art. Ladislav Chamuti v roku 2016.
Reštaurátorský výskum sa zameral na vyhodnotenie stavu pamiatky, charakter jej poškodení a rozsah zachovania originálnych častí pamiatky. Pri prieskume bola pamiatka podrobne fotograficky a graficky zdokumentovaná. Vizuálnym prieskumom boli zistené rozsiahle poškodenia. Pri sondážnom prieskume boli vyhodnotené povrchové úpravy a aktuálny stav kamennej hmoty. Deštruktívny prieskum bol zameraný na upresnenie poznatkov predovšetkým o stavebnom vývoji a úpravách. Sondáž sa realizovala iba v obmedzenej miere z dôvodu minimalizovania deštrukčných zásahov a absencie farebných vrstiev na hmote kameňa. V rámci výskumu bol vykonaný aj odber vzoriek kameňa za účelom petrografickej analýzy.
Na základe výsledkov reštaurátorského prieskumu bol vyhodnotený stav a rozsah zachovania originálu diela, rozsah jeho úprav a neskorších doplnkov. Ideovým zámerom bola záchrana stavu kamennej hmoty – reštaurovanie, obnova umelecko-historických a výtvarných hodnôt pamiatky.

Obnova národnej kultúrnej pamiatky – Súsošia sv. Trojice – bola podmienená zámerom skvalitniť historické uplatnenie pamiatky ako výnimočného diela dotvárajúceho mestské prostredie v Novej Bani.

Mesto Nová Baňa sa zameralo na obnovu Súsošia sv. Trojice. Od roku 2012 do roku 2015 spracovalo a každý rok podalo projekt na realizáciu reštaurátorských prác na jednotlivé etapy cez grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Samotné reštaurátorské práce boli zrealizované v štyroch etapách:

1. etapa
V roku 2013 boli zrealizované reštaurátorské práce zamerané na obnovu kultúrnej pamiatky Súsošie sv. Trojice za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vo výške 10 000 eur a spolufinancované mestom Nová Baňa v sume 5 000 eur.
Predmetom prác I. etapy bolo postavenie reštaurátorského lešenia, demontáž kovových prvkov, demontáž kamenných stĺpikov s kovovými reťazami, demontáž kamennej holubice, lokálne spevnenie najviac deštruovanej kamennej hmoty.

2. etapa
V roku 2014 mesto uskutočnilo práce II. etapy z vlastných zdrojov v sume 15 000 eur pozostávajúce z čistenia kamennej hmoty od uhlíkových depozitov, húb a lišajníkov, čistenie kamennej hmoty od nevhodných sekundárnych doplnkov a tmelov.

3. etapa
V roku 2015 boli zrealizované práce III. etapy za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v sume 13 000 eur a spolufinancované mestom Nová Baňa v sume 20 000 eur. Predmetom etapy bolo čistenie sochárskej výzdoby, odsoľovanie a stabilizácia solí, spevnenie kamennej hmoty, realizovanie časti tmelenia, plastickej rekonštrukcie architektúry a kamennej hmoty.

4. etapa
V roku 2016 boli zrealizované práce IV. etapy za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v sume 10 000 eur. Spolufinancovanie tejto etapy mestom Nová Baňa bolo v sume 49 876 eur za vykonané reštaurovanie a v sume 2 000 eur za demontáž a odvoz lešenia. Predmetom záverečnej fázy bolo ukončenie tmelenia a plastickej rekonštrukcie architektúry kamennej hmoty, plastická rekonštrukcia chýbajúcich častí sochárskej výzdoby, modelovanie, vyhotovenie lukoprénových foriem a odliatkov kamennej hmoty, doplnenie ryolitových častí a škárovanie ryolitovou drťou, konzervovanie, reštaurovanie, úprava a vyhotovenie nových kovových atribútov, zlátenie kovových atribútov a osadenie, výroba a osadenie hliníkového plechu, tmelenie kovových prvkov po nátere ochrannou farbou, osadenie oddelených kamenných častí sochárskej výzdoby, farebné scelenie kamennej hmoty – retuš, celkové spevnenie kamennej hmoty, záverečná hydrofóbna úprava, demontáž lešenia.

prízemie: očistenie kamennej hmoty, odsoľovanie a stabilizácia solí, spevnenie kamennej hmoty, stabilizácia uvoľnených a rekonštrukcia výrazne rozrušených kamenných prvkov, škárovanie kamenných blokov, vyhotovenie a osadenie kovových kramlí, farebná rekonštrukcia, reštaurovanie, montáž, kotvenie a úprava reťazí, dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác

Záver
Mesto Nová Baňa má bohatú históriu. K jeho dominantným pamiatkam patrí okrem historickej budovy radnice aj Súsošie sv. Trojice, ktoré predstavuje umelecko-architektonické ťažisko južnej časti námestia. Zámerom mesta je dôkazy o svojej histórii zachovať aj pre budúce generácie. Preto dalo spracovať reštaurátorský výskum s následným návrhom na reštaurovanie Súsošia sv. Trojice, z ktorých vyplynulo, že stav častí súsošia bol veľmi zlý a boli zistené rozsiahle poškodenia v dôsledku zvetrávania použitých materiálov.

Mesto pristúpilo prostredníctvom projektu „Obnova Súsošia sv. Trojice“ k postupnej realizácii reštaurátorských prác na kultúrnej pamiatke v celkovom rozsahu štyroch etáp. Výsledkom je záchrana národnej kultúrnej pamiatky, zamedzenie jej ďalšej degradácii a prinavrátenie jej pôvodného historického výrazu.

Priestor, v ktorom je umiestnené Súsošie sv. Trojice, prešiel v rokoch 2011 – 2012 komplexnou rekonštrukciou. V okolí súsošia bola vybudovaná oddychová zóna a to sa stalo jej dominantou. V roku 2014 prešla obnovou aj fasáda budovy radnice, taktiež priamo na ňu nadväzujúca budova mestského úradu a v roku 2015 budova kultúrneho centra. Nakoľko sa súsošie nachádza v tesnej blízkosti budovy radnice, v ktorej dnes sídli Pohronské múzeum, dostáva sa do pozornosti aj návštevníkom výstav i stálych expozícií organizovaných múzeom a kultúrnych podujatí v Radničnom parku organizovaných mestom. Pre lepšiu bezpečnosť a viditeľnosť vo večerných hodinách bude súsošie aj osvetlené.

Obnova Súsošia sv. Trojice bola podmienená zámerom skvalitniť historické uplatnenie pamiatky ako výnimočného diela, snahou zhodnotiť a zvýrazniť historickú funkciu centrálnej zóny mesta Nová Baňa. Kultúrna pamiatka púta pozornosť, vyvoláva úctu a rešpekt okoloidúcich obyvateľov a návštevníkov mesta.

PhDr. Lenka Bieliková, Mesto Nová Baňa

Realizátor

Realizátormi I. – III. etapy boli Mgr. art. Igor Hovorič a akad. sochár Dušan Hagara.

Realizátorom IV. etapy – záverečnej fázy – bol kolektív reštaurátorov Mgr. art. Róbert Illéš, Mgr. art. Štefan Kollár a Mgr. art. Ladislav Chamuti.

Realizácia: 2013 – 2016

Vlastník

Mesto Nová Baňa