V záujme zlepšenia funkčnosti webovej stránky, zlepšenia vášho zážitku pri jej používaní a s cieľom ponúknuť vám nové produkty a služby, používa naša stránka súbory cookies. Prezeraním našich stránok predpokladáme, že súhlasíte s používaním súborov cookies. Viac informácií

Vila Dr. Emila Stodolu v Liptovskom Mikuláši

Ocenenie Fénix získala v súťažnej kategórii: Komplexná obnova a reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky – za ucelenú výtvarno-architektonickú obnovu národnej kultúrnej pamiatky, dielo významného slovenského architekta Milana Michala Harminca.

Pred obnovou:

Po obnove:

Autor fotografií: Juraj Mráz

Príbeh

Michal Milan Harminc (1869 – 1964), ktorého mnohí nazývajú nestorom slovenskej architektúry, pôsobil v čase, keď dokončil projekt vily Dr. Emila Stodolu, v Budapešti. Vila stojí v centre Liptovského Mikuláša oproti súčasnej pošte na Hodžovej ulici. Investormi boli JUDr. Emil Miloslav Stodola (1862 – 1945) s manželkou Vincenciou, rodenou Polóniovou (1869 – 1952). Výkresy pochádzajú z roku 1902.

Sídlo významného slovenského dejateľa aj podnikateľa, ktorý založil prvú zamestnaneckú akciovú spoločnosť na Slovensku

Emil Stodola pochádzal zo zámožnej rodiny a jeho starší brat bol slávny vedec, vynálezca turbíny Aurel Stodola (1859 – 1942). Emil sa okrem právnickej praxe aktívne venoval politike a boju za práva svojho národa; bol signatárom Martinskej deklarácie a prvým predsedom Zväzu advokátov na Slovensku. Vincencia pochádzala zo slovenskej rodiny žijúcej v Bukurešti, bola vynikajúcou speváčkou a zakladajúcou členkou Živeny.
Po ich odchode do Budapešti v roku 1911 sa novým majiteľom vily stal podnikateľ Ján Pálka (1869 – 1935), ktorý vilu prestaval a zväčšil, čím dosiahla dnešný vzhľad. Na severnej stene je umiestnená pamätná tabuľa textom pripomínajúca „jeho sociálny program inšpirovaný kresťanským humanizmom“. Vytvoril prvú zamestnaneckú akciovú spoločnosť. Akcionárom sa však postupne prestalo chcieť pracovať a firma sa dostala do ťažkostí. Koncom roka 1967 vilu od súkromného vlastníka odkúpil Okresný výbor československého zväzu telesnej výchovy, po ňom Slovenské združenie telesnej kultúry. Jej predseda ju však v roku 2004 netransparentne založil na pôžičku, pravdepodobne s jasným cieľom – získať pozemky v centre mesta. Po finančných vyrovnaniach sa vila dostala do rúk nového majiteľa, ktorého investičný zámer výstavby širokosortimentného diskontného obchodného domu zahŕňal asanáciu vily. Mesto žiadosť o zbúranie vily zamietlo a rozbehli sa legislatívne aktivity o jej ochranu zapísaním do Ústredného zoznamu pamiatok, ku ktorému napokon úspešne došlo v novembri 2010 (priradené číslo v registri vila s areálom – vila, záhrada, oplotenie s bránou). Medzitým sa však opätovne zmenili aj majitelia vily a s nimi aj zámery, ako znovu oživiť túto architektonickú pamätihodnosť Liptovského Mikuláša.

Vila rôznych štýlov s pravdepodobne prvým tenisovým kurtom na Liptove

Vila bola postavená v období doznievania historizmu. Harminc sa ako architekt vyznačoval citom pre „namiešanie“ tej správnej zmesi z rôznych štýlov – neobaroka, klasicizmu, secesie, a keďže pôvodní investori boli hrdí národovci, aj s prvkami zo slovenského folklóru. Celkovým výrazom vychádza z dobovo preferovaného eklektického slohového názoru. Harminc ako zručný a praktický staviteľ vedel k riešeniu stavieb pristupovať operatívne, podľa dostupnosti materiálov, remeselníkov a podobne, čo sa dá naštudovať aj na tomto objekte.
K objektu prislúchal zrubový domček v záhrade. Na poschodí bola podľa návrhu zriadená „Slovenská izba“, podľa ktorej dostala vila meno.
Majitelia Pálkovci boli moderní ľudia so záujmom o všetko progresívne, v záhrade bol zriadený bežecký ovál a pravdepodobne prvý tenisový kurt na Liptove. Rovnako zriadili objekt pre auto a motorky, ktoré intenzívne využívali.

Zdroj: John Pálka: Moje Slovensko, moja rodina, Kalligram 2010, str. 217

Realizácia

Metodik obnovy: doc. Ing. Miloš Dudáš, CSc., KPÚ Žilina
Autor ideového zámeru obnovy kultúrnej pamiatky: Ing. arch. Stanislav Barényi, Ing. arch. Karin Barényiová
Remeselno-umelecké práce: V-MAX, s.r.o. Jozef Šefčík
Realizácia: 2015 – 2018

Vlastník

ArBa, s.r.o., Bratislava